Zdá sa nám to ako zázrak, že sa môžeme na stránkach BC podeliť o svoju túžbu objavovať tajomstvá Tóry, učiť sa jazyk kráľovstva - hebrejčinu, čerpať z hebrejských koreňov a sýtiť týmto tukom tých, ktorí spoznali, či hľadajú pravdu o Ježišovi.
Našou víziou je odkryť a žiť (preto chajim-hebr.život) to, čo učí Biblia. Načrieť spoločne do hlbín, ktoré uschopnia jednotlivca či spoločnosť, v ktorej žije, žiť zmysluplný život na chválu a slávu toho, ktorý nás i tento svet stvoril. Je to pre nás o to burcujúcejšie, o koľko viac objavujeme hlad a túžbu poznať hebrejské korene kresťanstva v spoločnosti.
Rozprávka.
Dalsia esejopoviedka, ktoru som objavila v sufliku. Myslim, ze potesi najma moju sestru. Je z obdobia, ked som jej pomahala starat sa o dcerku.
Rozpravka
Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie moje cesty než vaše cesty a moje myšlienky než vaše myšlienky. -- Iz 55:9
Amsterdamskí mesiánski Židia sa modlia za synagógu v Bytči.
Do Holandska som prišla za prácou. Pretože doma na Slovensku som si dlho nevedela prácu nájsť, práca, ktorú teraz robím, je pre mňa požehnaním. Nie, že by som to mala ľahké, ale stretla som tu veľa zaujímavých ľudí, čo by sa nestalo, keby som sem neprišla. V Amsterdame som našla mesiánskych Židov a v sobotu bývam viac menej pravidelne sučasťou tohoto zboru. Zopár ľudí zo zboru bolo zvedavých, prečo som prišla práve medzi nich. Vysvetlila som, že moja učiteľka doma na Slovensku vyučuje hebrejské korene kresťanstva, cirkev, ktorú navštevujem na Slovensku čerpá z mesiánskych vyučovaní a môj jediný voľný deň v týždni je sobota.
Žijeme a sme súčasťou sveta, kde preferované hodnoty sú úspech, kariéra, nezávislosť, peniaze a ďaľšie materiálne veci. K tomu sme ešte obklopení biedou, prírodnými katastrofami, klamstvom, bolesťou, nešťastím a problémami v osobnom živote. S ľútosťou pozorujem, že my, ktorí sa hrdo nazývame kresťania, sme týmto svetským myslením pohltení.
V stredu sme sa vybrali do bábkového divadla v Žiline. Hra mala názov Šalom alejchem a na motívy románu „Tojvie vydáva dcéry“ Šolema Alejchema ju spracoval a zahral Ivan Martinka.
Veľa som od hry neočakávala, na umelcov totiž nepozerám dobrým okom. Strávila som tri roky svojho života medzi novou formujúcou sa generáciou mladých umelcov, kde vládol typický porevolučný zo západu sa sem votrelý duch arogancie, kult ľahkých drog a voľného sexu. A hoci som si vždy myslela, že umenie je o komunikácii – rozprávaní o kráse niekomu, kto načúva na druhej strane priestoru, od súčasného umenia krásu akosi neočakávam. A ešte menej hlbokú myšlienku. Musím priznať, že tu ma hra Ivana Martinku milo prekvapila a predčila všetky moje očakávania.